Zomrel bývalý československý a český prezident, Václav Havel

18. prosince 2011 v 15:22 | Jakubenko |  Zaujímavosti a kuriozity
Vo veku 75 rokov zomrel dnes Václav Havel, posledný československý a prvý český prezident, ktorého zdravotný stav sa v ostatných rokoch výrazne zhoršoval. Informoval o tom dnes český spravodajský server iDNES.cz s odvolaním sa na bývalého Havlovho hovorcu Ladislava Špačka.
Havel už od marca rušil svoj program, na verejnosti sa objavil len niekoľkokrát. Nezúčastnil sa ani osláv 17. novembra, snažil sa skôr odpočívať v kúpeľoch a na vidieku.
Havla podľa iDNES.cz vyčerpala práca na jeho režijnom filmovom debute, snímke Odchod, ktorý vstúpil do kín v marci 2011. Po prvýkrát po dvoch rokoch začal rušiť program, dokonca ho hospitalizovali so zápalom dýchacích ciest. Slávnostnej premiéry filmu sa zúčastnil už značne zoslabnutý, vychudnutý a opieral sa o palicu.
Havlova rekonvalescencia prebiehala pomalšie, než lekári čakali. Sily zbieral na chalupe na Hrádečku pri Trutnove, kde aj podľa medializovaných informácii dnes ráno zomrel.

Zdravie ho trápilo roky

V októbri bývalý prezident oslávil 75. narodeniny. Pri oslavách sa zveril, že sa necíti dobre. Zostával ďalej v ústraní, akcií pri výročí 17. novembra sa nezúčastnil. V decembri sa stretol s dalajlámom, s ktorým sa priatelí už roky. Najvyšší duchovný predstaviteľ Tibetu priletel do Prahy.
Problémy s dýchacím ústrojenstvom trápili Havla dlhé roky. Zdravie mal podlomené z komunistických väzení i fajčenia. V roku 1996 mu lekári odobrali polovicu pravého pľúcneho laloku kvôli zhubnému nádoru.
Operované mal aj hrubé črevo. Pred rokov zrušil pre svoj stav stretnutie s anglickým princom Charlesom. V rozhovore pre idnes.cz uviedol, že bol celých päť mesiacov oddelený od spoločenského života, nakoľko sa ho nebol schopný zúčastňovať.

Uznávaná morálna autorita

Václav Havel sa narodil 5. októbra 1936 v Prahe. Spisovateľ a dramatik, jeden z prvých hovorcov Charty 77 bol vedúcou osobnosťou politických zmien v novembri 1989, posledný prezident Československa a prvý prezident Českej republiky.
Václav Havel vyrastal v známej pražskej podnikateľsko-intelektuálskej rodine spojenej s českým kultúrnym a politickým dianím dvadsiatych až štyridsiatych rokov. Tento fakt sa stal dôvodom, prečo mu komunistická moc po ukončení povinnej školskej dochádzky v roku 1951 nedovolila ďalej študovať.

Štúdium

V prvej polovici päťdesiatych rokov preto mladý Václav Havel začal študovať štvorročný učebný odbor chemický laborant a zároveň večerne vyštudoval gymnázium (ukončil ho v roku 1954). Z kádrových dôvodov nebol neskôr prijatý ani na žiadnu z vysokých škôl humanitného zamerania, a preto sa rozhodol študovať na škole technického smeru. Ekonomickú fakultu Českého vysokého učení technického ale po dvoch rokoch opustil. Po návrate z dvojročnej vojenskej základnej služby pracoval ako javiskový technik, najprv v Divadle ABC a od roku 1960 v Divadle Na zábradlí. V rokoch 1962 až 1966 študoval diaľkovo dramaturgiu na Divadelnej fakulte Akadémie múzických umení a štúdium zakončil komentárom k hre "Eduard", ktorý sa neskôr stal základom hry "Sťažená možnosť sústredenia".

Manželka a jeho životná opora

V roku 1956 sa zoznámil s Oľgou Šplíchalovou a aj keď obaja pochádzali z odlišného rodinného prostredia, čoskoro sa veľmi zblížili. Po osemročnej známosti sa v roku 1964 vzali, a od tej doby sprevádzala Oľga Havlová svojho manžela najťažšími životnými skúškami. Václav Havel o nej neskôr často hovoril ako o svoje nenahraditeľné životnej opore.

Hovorca Charty 77

Po potlačení Pražskej jari vpádom vojsk Varšavskej zmluvy vystupoval Václav Havel proti politickej represii, príznačnej pre roky komunistickej normalizácie. V roku 1975 napísal otvorený list prezidentovi Husákovi, v ktorom upozornil na nahromadené rozpory v československej spoločnosti. Vyvrcholením jeho činnosti však bolo v januári 1977 publikovanie Charty 77, textu, ktorý prepožičal názov i charakter hnutiu protestujúcej časti československých občanov. Václav Havel bol jedným zo zakladateľov tejto iniciatívy a jedným z jej prvých troch hovorcov. V apríli 1979 sa stal spoluzakladateľom Výboru na obranu nespravodlivo stíhaných. Za svoje občianske postoje bol celkom trikrát uväznený a vo väzení strávil takmer päť
V druhej polovici osemdesiatych rokov, v čase nadväzovania dialógu medzi Sovietskym zväzom a západnými demokraciami, bol aj v československej spoločnosti zrejmý nárast otvorenej nespokojnosti s vedením štátu. Občania boli stále menej ochotní prijímať represívnu politiku komunistického režimu, a zatiaľ čo Chartu 77 podpísalo pôvodne len niekoľko stoviek ľudí, k petícii Niekoľko viet, ktorej spoluautorom bol aj Václav Havel, sa v roku 1989 už prihlásili desaťtisíce

Československý prezident

Začiatkom spoločenských zmien sa stala pokojná manifestácia študentov 17. novembra 1989, na výročie dňa uzatvorenia českých vysokých škôl nacistami, ktorú komunistický režim tvrdo potlačil policajným zásahom na Národnej triede v Prahe. Do čela následného občianskeho vystúpenia sa postavili študenti a umelci. Na stretnutí v Činohernom klube 19. novembra vzniklo Občianske fórum, na ktorého pôde sa zjednotili jednotlivci aj skupiny, ktorí sa usilovali o zásadné politické zmeny v Československu. Václav Havel sa od začiatku stal jeho vedúcim predstaviteľom.
Spoločenský pohyb potom vyvrcholil 29. decembra 1989, kedy bol Václav Havel ako kandidát Občianskeho fóra zvolený Federálnym zhromaždením za československého prezidenta. Vo svojej inauguračnej reči prisľúbil priviesť krajinu k slobodným voľbám, čo v lete 1990 splnil. Druhýkrát zvolilo Václava Havla do funkcie prezidenta novej Federálne zhromaždenie 5. júla 1990.

Vysoko rešpektovaná osobnosť

Václav Havel si svojimi postojmi v rokoch totality získal postavenie uznávanej morálnej autority. Hĺbkou názorov na problémy súdobej civilizácie a premyslenosťou ich formulácií sa stal aj v novej ústavnej funkcii rešpektovanou osobnosťou, medzi politikmi ojedinelou.
Počas druhého funkčného obdobia v úrade prezidenta Českej a Slovenskej Federatívnej republiky však narastali rozpory medzi českou a slovenskou politickou reprezentáciou v názoroch na budúce štátoprávne usporiadanie. Václav Havel bol jednoznačným zástancom spoločného federatívneho štátu Čechov a Slovákov a v tomto smere uplatňoval i svoj politický vplyv. Po júnových parlamentných voľbách v roku 1992 sa ale rozhodujúce politické sily v spoločnosti už nedokázali zhodnúť na funkčnej podobe federácie a rozpory českých a slovenských politikov sa stali hlavným dôvodom, že pri voľbe prezidenta 3. júla 1992 už Václav Havel dostatok poslaneckých hlasov nezískal. Podľa zákona ešte dočasne zostával prezidentom i po tejto neúspešnej voľbe. Z funkcie prezidenta Českej a Slovenskej Federatívnej republiky odstúpil 20. júla 1992 s odôvodnením, že nemôže naďalej plniť záväzky vyplývajúce zo sľubu vernosti federatívnej republike spôsobom, ktorý by bol v súlade s jeho založením, presvedčením a svedomím.
Po opustení úradu odišiel Václav Havel na niekoľko mesiacov z verejného života. V polovici novembra 1992, v čase politického smerovania k samostatnému slovenskému štátu, potvrdil, že sa chce uchádzať o funkciu prezidenta Českej republiky. Oficiálny návrh jeho kandidatúry podali 18. januára 1993 štyri poslanecké kluby vládnej koalície. Dňa 26. januára 1993 zvolila česká Poslanecká snemovňa Václava Havla prvým prezidentom samostatnej Českej republiky.

Manželka Oľka pre chorobu zomrela

Oľga Havlová sa po boku hlavy štátu venovala predovšetkým charitatívnej činnosti. Inšpirovaná prácou vo Výbore na obranu nespravodlivo stíhaných založila v roku 1990 Výbor dobrej vôle, ktorého činnosť sa zamerala na pomoc telesne a mentálne postihnutým. V januári 1996 však po ťažkej chorobe zomrela.

Boj so smrťou

Koniec roka 1996 priniesol Václavovi Havlovi ešte jednu ťažkú životnú skúšku - nádorové ochorenie pľúc. Počiatočné štádium nálezu a radikálny lekársky zákrok však rozhodli o úspešnom liečení. Oporou v zložitej životnej situácii sa mu stala jeho priateľka herečka Dagmar Veškrnová, s ktorou sa český prezident oženil krátko po prepustení z nemocnice v januári 1997. V ťažkej vnútropolitickej situácii ho 20. januára 1998 opätovne obe komory Parlamentu Českej republiky zvolili za prezidenta republiky.
Za svoje literárne a dramatické dielo, za zmýšľanie a celoživotné úsilie o dodržiavanie ľudských práv, dostal Václav Havel rad štátnych vyznamenaní, medzinárodných cien a čestných doktorátov.
Prezidentský mandát vypršal Václavovi Havlovi 2. februára 2003.

Boj za ľudské a občianske práva aj napriek zlému zdravotnému stavu

Napriek zdravotným ťažkostiam neváhal podporiť boj za ľudské a občianskej práva. Stalo sa to napríklad v januári 2010, keď sa v sprievode herca Pavla Landovského a biskupa Václava Malého pokúsil odovzdať čínskej veľvyslankyni Chuo Jü-čen v Prahe petíciu proti uväzneniu čínskeho disidenta Liou Siao-poa. V novembri 2010 podporil svojou prítomnosťou demonštrantov, ktorí v Prahe protestovali proti mestským poslancom koalície ODS a ČSSD, zvoleným v komunálnych voľbách. V novembri 2009 udelili Václavovi Havlovi čestné občianstvo hlavného mesta SR Bratislavy.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Anketa

Ohodnoť môj blog ako v škole (oznámkuj)

1
2
3
4
5

Aktuální články

Reklama